lenkaboo

Moj brat mi prave prilepil na celo lepku z banana. Preco, to sa ma nepytajte. Je to Andrej - robi take spontannosti. Isiel si sadnut hore za pocitac, klepe tam do tej klavesnice a pocut to az sem dole, do kuchyne. Nasa klavesnica je obrovska, nas pocitac na strede velkej chodby, a ono sa to tam strasne ozyva. Pocut kazdy klik, Najhorsie je to, ked chatuje - vtedy klika hrozne rychlo a ja sa citim akoby ma niekto bombardoval.

Ale spat k tej lepke. Kym brat ten banan konzumuje, prelepila som si lepku z cela na stol - a co nevidim? Je na nej velkym pismom napisane: AMIGO. Hned si spominam na mojho dobreho, draheho, verneho kamarata Karola (Carlos), ktoreho volam Amigo, lebo je to mexican. On sa na to uz nehneva, zvykol si. I ked mi potom vynada do rasistov, na co sa ja len usmejem a Karol mi potom oznami, ze aj tak som ruska mafia a prisla som do Ameriky spehovat.

Ale teraz mi Karol chyba. Je v Amerike a ja som uz dva tyzdne doma, na rodnej hrudi slovenskej. Chodila som s nim na vysku v Kentucky - state koni a marihuany (rastie to tam ako burina)  a dvere jeho domu mi boli vzdy otvorene.
Niekedy to bolo aj tym, ze si obcas zabudol zamknut.

Nevadilo mu, ked sme u neho s Naomi (kamoska z Taiwanu) presedeli cele vecere a pozerali filmy - jeden za druhym, alebo hrali na gitare. Naomi hrala - ona to aj vedela, kym ja som "sa len hrala" - brnkala na struny, klopkala na gitaru, a navymyslala nespocetne piesne na jedinom jednom akorde - na Cecku. Niekto ma ho niekedy raz naucil a mne uplne staci - viem s nim zaspievat o vsetkom - o mojej rybe, o zivote na susi, o priatelstvach, a o tom ako v podzemi schovava ruskych spionov. Ah, ta lepka je este stale na stole. No nic, idem ju vyhodit.